Matúš 25, 1−13

1Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych.

3Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. 5Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali.

6O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!« 7Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.

8Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.« 9Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!«

10No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

11Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!« 12Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.« 13Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Matúš 25, 1−13

Koniec niekedy prichádza rýchlo, inokedy pomaly. U každého je smrť iná.

Narodili sme sa všetci rovnako. Inak však zo sveta odchádzame.

Preto je dobré v živote sa modliť za hodinu vlastnej smrti. Boh, ktorý prišiel v tele človeka, nám ukázal ako máme zomrieť.

S odpustením všetkým tým, ktorí nám ublížili. S láskou v srdci ku každému. K milovaným i tým, čo nás opľúvajú.

Umrieť v spokojnosti. V pohode. Je to sen. Je to méta, ktorú nedosiahne každý.

Je to zvláštna Božia milosť opúšťať svet s vysporiadaným svedomím. Modlime sa, aby sme to aj my dokázali.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)