Marek 9, 38−40

38Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

39Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. 40Veď kto nie je proti nám, je za nás.

Marek 9, 38−40

Sme často udivení, ak zistíme, že nám hrozilo nebezpečenstvo, ale to nás zázračne obišlo. To nie sú náhody. Boh je s nami. To len my niekedy nie sme s ním.

Nedokážeme neustále myslieť na to, že je vedľa nás. Toľko sa na Boha od narodenia pozeráme, že ho už potom nevidíme. Stráca sa nám pred očami.

Pritom nás všade obklopuje. Preto nás aj všade vidí. A vidí aj do nášho srdca. Preto sa nemusíme báť, že sa stratíme. Naopak, mali by sme sa radovať. Radovať z toho, že sme v ňom. A je okolo nás, a že nás vidí.

Jedno dieťa povedalo, a čo je taký zvedavý? On nás však takto miluje. To je prejav jeho lásky, ktorú mu môžeme opätovať, v čom spočíva naše šťastie.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)