obviazaná čakaním až sa uvoľní koľaj a nástupište opäť bude zívať prázdnotou a iba lenivé holuby sa budú knísať pazúr za pazúrom v teplom objatí kolien na ktorých sa koža nikdy neoderie ale hladí a chladí rozpálené čelá a voňajú za lákadlami ako splýva obloha s obzorom na bezoblačnom pozadí v ktorom sa posadíš a len tak akoby náhodou mi vojdeš hrejivou dlaňou do vlasov letný vánok na dotyk na noty plynúce z nohy na nohu hlasnou náhodou (zo zbierky Duši v pravej chvíli)
