Preklad úspešného slovenského románu do češtiny
Moderátor Dobré ráno v Slovenskom rozhlase od 3. 1. 1966 do okupácie Sovietskymi vojskami v roku 1968 onedlho 93-ročný Štefan Horský pokrstil dnes (1. júna 2022) v bratislavskej pyramíde RTVS práve vydaný český preklad úspešného slovenského románu Úsměvy z pekla od spisovateľa Stanislava Hábera.
Úsměvy z pekla vyšli v Nakladatelství Naše vojsko Praha v češtine len štyri roky od slovenského vydania románu Úsmevy z pekla, ktorý vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Autor Stanislav Háber (1966) vydal doteraz 36 samostatne vydaných knižných titulov.
Úsmevy z pekla sú skutočným príbehom Josefa Polláka, ktorý sa narodil v roku 1900 ako nemanželský syn posledného rakúskeho cisára Franza Josepha a českej prostitútky a zomrel v roku 1986 v Košiciach. Od troch rokov vyrastal u brata svojej matky v Čechách, ktorý ho 16-ročného poslal do 1. svetovej vojny na meno svojho staršieho syna, aby sa nechceného synovca zbavil. Josef Pollák bojoval na PIave, tam ho naverboval Milan Rastislav Štefánik do légií. Bol pritom, keď 24. mája 1918 odovzdával taliansky premiér Viktor Emanuel Orlando prvú bojovú zástavu česko-slovenských légií Štefánikovi, čo niektorí historici považujú za prvé uznanie Česko-Slovenskej republiky.
Josef Pollák po vojne prišiel domov a strýko naňho kričal, že syna mu zabili zbehovia z vojny a panghart sa vrátil, tak od neho odišiel. V Žiline sa zamiloval do siroty Barbory a vzali sa. Už mali vo Važci dom a tri deti, keď v roku 1938 vyhlásili Slovenský štát. Gardisti hlásali: Česi peši do Prahy a keďže ako viedenský Čech mal českú príslušnosť, zobral deti a šli len s tým, čo mali na sebe, celý dom a majetok prepadol v prospech Slovenského štátu. V Česku ho uväznilo a týralo gestapo, odvliekli ho do koncentračného tábora. Manželka zostala tehotná s tromi deťmi sama a dostala tuberkulózu, nuž sa vrátila na Slovensko do Sečoviec.
Jozefovi Pollákovi sa pri presune z koncentračných táborov podarilo ujsť a prišiel za ňou, tam už boli Rusi. Tí ho zatkli, že je vraj nemecký špión a chceli ho zastreliť. Všetko prežil a po roku 1948 ho preverovali komunisti a to bývalý gardista. Josefa Polláka to urazilo, povedal, že radšej mal 2x do hov.a vstúpiť ako raz v odboji za vojny do komunistickej strany a tak z nej vystúpil.
Bičovali ho vedľa trate zo Spišskej Novej Vsi do Popradu a odsúdili ako politického väzňa do Jáchymova. Po návrate v roku 1960 šiel do dôchodku a vypočítali mu malú penziu. Preto pracoval do 80-tky ako recepčný hotela Grand v Starom Smokovci, kam už len kvôli nemu chodili hostia, lebo bol výborný zabávač. Vždy vedel každého rozosmiať, preto sa román volá Úsmevy z pekla. Autor románu sa narodil v roku 1966 tak, že jeho otec prišiel opitý domov a priviazal mamu v kuchyni o stoličku, kde ju dovtedy bil šnúrou od žehličky so slovami: ja ti toho pangharta z brucha vytlčiem, až sa narodil. Rodičia sa rozviedli a otca mu nahrádzal pri výchove dedo Josef Pollák – otec jeho mamy. Autor románu Stanislav Háber pri krste povedal: „Prvých 20 rokov môjho života mi s dedom Josefom Pollákom bolo tak veselo, ako už potom s nikým a preto som román jeho života napísal ako Úsmevy z pekla veselo, ako bol veselý on a je neuveriteľné, že na jednom osude sa odzrkadlili takmer celé dejiny 20. storočia.“
Bývalý moderátor Štefan Horský vysvetlil, že krstným otcom sa stal preto, lebo jeho otec sa tiež narodil v roku 1900 ako nemanželské dieťa a celý život nevedel, kto bol jeho otcom. Spomínal na časy, keď od roku 1966 sa začali vysielať rozhlasové správy „v blokoch tak, akoby sa viedol s poslucháčmi rozhovor,“ čo bola veľká novinka. Vysielať po novom ranné vysielanie v éteri v roku 1966 začal Štefan Horský spolu s Perlou Karvašovou. Tá presadzovala vysielanie podľa vzoru Francúzov so žoviálnym prístupom k poslucháčom. Štefan Horský dodal: „Na históriu sa nesmie zabudnúť.“
Úsmevy z pekla v slovenčine vyvolali vo verejnosti živú odozvu, keď tento román pri vydaní v roku 2018 reflektoval ako verejno-právny rozhlas RTVS v Rádiu Devín, tak aj komerčné rádio Expres, či literárne periodiká ako Literárny týždenník a i. Stanislav Háber je držiteľom viacerých prestížnych literárnych cien. V Českej republike je laureátom literárnej ceny udeľovanej iba jednej ročne združenia Quo vadis? za rok 2009 a v roku 2012 mu udelili na poetickom literárnom festivale Po stranách Moravy čestný titul TOP autor. Na Slovensku získal 1. miesto (2004) v literárnej súťaži Braneckého Trenčín za román Kristus napísaný v prvej osobe, za ktorý mu po jeho vydaní napísal osobný list pápež František, keďže text čítal v talianskom preklade.