Počujem ak smútok skrýva za úsmevom znížená sila a ja ti posielam požehnania a všetko sa vysvetlí vo chvíli dotyku rúk a s pavúkom sa samé aj v našom osude pletú záchranné siete v pavučinách bytia ak vietor nafúkal pred dvere lístie a slnko v každom vidí strom tak aj ty vystri svoje lúče a hrej okolitý svet hnedým pohľadom oblým telom bez zákrut ktorým ma dostávaš pred chrám na kolená (zo zbierky Ariadnin dážď nesie absurdity)

Krásne!