Každý tvar mi pripomína

tvoje telo

a šuchot v kúte

známe zvuky

ak náhle svet chodí

s jedným menom dokola

a ty mokneš práve

aj tam kde si nechcela

zvonia všetky zvony

za tvojimi nohami

a trúbia autá na prepchatom

asfalte a mosty uzavreli

lebo ideš ty

a všetky hlavy spozorneli

tak aj moje oči zostali

na tebe a ďalej kráčam

úplne slepý


(zo zbierky Ariadnin dážď nesie absurdity)