Môže sa zdať

že sa stopa stratila

a predsa v najneočakávanejšom

nádychu hovoríš

a tak cítim

že si sa vrátila

alebo iba bola

zákruta a cez ňu

som nevidel na

chvíľu že ideš

k cieľu a nestaráš sa

o vrabce spadnuté

zo stromu ak nás

hneď na začiatku

porátal aj s každým

vlasom a tým tichým

hlasom vyslovíš

verím ti

že tak ako vtedy aj

zajtra sa nemusíme

báť a vždy opretí

o rameno súcitu

prídeme aj keď

stratení do rovnováhy

pokoja


(zo zbierky Duši v pravej chvíli)