Chcem sa na tvoju tvár

dívať lebo máš podobu

modlitby v ktorej sa skrývaš

lebo zopnuté ruky tiež

pracujú na moment

ktorý sa zapíše do energetických

análov napojených na riadiace

centrum odkiaľ prichádza

impulz zapnutý na ďalší

nekonečný diel horúcich tiel

vieš že tak maľovať nedokážem

a fotoaparát je rovnako na nič

ak zachytí všetko ostatné

a podstatné uniká pomedzi sklá

mám síce predstavivosť ale

tej nie je dosť ikona v ráme

tohto sveta s vôňami čo

zostávajú navždy spojené

vo vlne krátkej premeny

energie na obraz trvania

ktorý sa aj tak vyvíja v klesaní

do výšok odkiaľ nevidieť vesmír


(zo zbierky Duši v pravej chvíli)