Svetlo odpadáva

od nadšenia že ty

moja žena sa smeješ

z dobrôt neba

veď vecná svieca a

ruky v pare

držia chvíle voľne

pohodené v tráve práve

keby autá nebrzdili

tak sa trúby zahniezdili

bez vôdzky a bez prameňa

čo nám treba na chleba

je málo a je veľa

len závisť chyba od priateľa

skromná a predsa

kolotoč odznova

 
(zo zbierky Duši v pravej chvíli)