Každý vylezie na svoju strechu sveta Čomolungma sa zaskvie v mojom oku lebo s tebou ju zdolám raz a potom znova taká je odozva ktorá sa volá a volá potom vracia a ženie ma stúpam a do kroku mi ideš v ústrety veď vďaka osudu stojí pred novým a ďalší a ďalší na ňu ide a pritom rovnako príde k vrcholu to čo nevieme je kedy nám ju osud pošle do cesty a tak píšem denník ženy kým najvyššie som pokorený (zo zbierky Duši v pravej chvíli)
