Vždy sa tešíš
pri vlastnom tvorení
upratuješ šiješ zariaďuješ
a každé dielo ťa napĺňa
radosťou
ako napĺňa aj silu
čo nás stvorila
a rovnako sa zo svojho
diela z nás teší
a opatruje
lebo ten čo sa obetoval
nebol muž a nebol žena
je otec ale rodič v troch
osobách a teší sa
že ho spoznávame aj
v maličkostiach
a tiež ťa mrzí
ak sa ti dielo kazí
a napriek snahám
si robí čo chce inak
a je ti to podobne ľúto
ale aj tak ho miluješ
lebo je tvojím výtvorom
a budeš ho chrániť
zo všetkých síl
pomáhať a strážiť
a ľúbiť až do zániku
preto si tu na jeho
obraz v nás kým
zaspávaš a potom
všetko odznova bez hraníc
strácania aj keď ráno
postriebrilo dych a
plechy rozvidneli
všetky nové túžby
(zo zbierky Duši v pravej chvíli)
Súvisiace