V podobe cibule

vyzliekam ťa z

novej a novej vrstvy

to len ty si presvedčená

že viac sa nedá

a potom ty mňa

až nezostane ti

viac len tá koža

v ktorej sa strachujem

že ma opäť poučíš

čo som nevedel

a na papiere

môžeš ísť so mnou von
 

(zo zbierky Duši v pravej chvíli)