Premenil sa

vošiel do chleba a

nápoja a tak sa

na tisícročia rozdal

a stále sa dáva

s telom a krvou

a v nich žije

aby nás nasýtil

vlastnou obetou a

bolesťou aby nás viac

nič nebolelo a mohli sme

všetko dať na jeho rany

lebo je večná energia

ktorá nás stvorila a

chcela nám dať nádej

v našom klame života

a radosť ktorou nás tvorí

a kam ideme

každý každého sklame

x-krát on však nie

lebo sa vlní na entú

dokola láska zovrela

v nás aj po strate všetkých

dráh ktoré vidíme a

tie skutočné sú nad nami

dopijem vianočné pivo

a dám si tvoju výbornú

fazuľovú polievku

a kaprovi vravíš

že je to hotový človek

preto sme spojení

bolesťou premeneného

navždy
 

(zo zbierky Duši v pravej chvíli)