Ján 21, 15−19

15Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“

16Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“

17Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! 18Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“

19To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“

Ján 21, 15−19

Ísť za Bohom, čo to znamená? A kam? Kam máme ísť, aby sme ho našli? On je všade. Ideme životom s ním. On ide s nami naším životom.

Niekedy sa nám aj ukáže, ale inokedy ho môžeme cítiť. Vo vlastnom srdci máme chrám. To srdce sa nám ozýva.

Hovorí nám, kde je láska a čo máme urobiť, aby sme šli za ňou. Ako sa nemáme báť skúšok, ktoré nás na tej ceste čakajú.

Ísť za Bohom je kráčať s láskou ku všetkému, čo nás stretne. A nestretnú nás iba príjemné veci. Každého stretávajú aj tie nepríjemné.

My však vidíme u iných len to dobré a u nás len to zlé, ale taký život nie je, lebo taká nie je v prvom rade samotná láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)