Matúš 9, 36 − 10,8
36Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. 37Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
1Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
2A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, 3Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, 4Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
5Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte. 6Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!
7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.
Matúš 9, 36 − 10,8
Láska je najdrahšia vec. Drahšia než všetky poklady sveta. Má aj oveľa väčšiu moc. Moc lásky je nad mocou každého majetku.
Lásku si nemožno kúpiť a nemožno ju ani predať, teda sa s ňou nedá kupčiť. A túto drahocennosť, najväčší poklad aký môžeme dostať, nám daroval sám Boh.
Ak nás on miluje, čoho by sme sa mohli ešte báť? A pritom nás nemiluje preto, že sme dobrí, poslušní a milí. Boh nás miluje s našimi hriechmi. Vie o nich. Jeho nik neoklame.
Nemá nik takú schopnosť, že by to dokázal. A aj tak nás miluje. Vie o tom, že sme hriešni, ale má nás aj takýchto rád.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)