Matúš 5, 33−37

33A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!«

34No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte – ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, 35ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa,

36ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37Ale vaša reč nech je »áno – áno«, »nie – nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

Matúš 5, 33−37

Ľudia radi skladajú za seba rôzne záruky. Zárukou najvyššou však pre iných je, ako v skutočnosti konajú.

Koho ľudia poznajú, že koná spravodlivo, tomu dôverujú v akejkoľvek chvíli a iné záruky im ani netreba. Na druhej strane sú takí, ktorí sa zaštiťujú veľkými slovami.

Učia sa, ako iných ľudí nachytať pre ich ciele. Takže reč môže človeka v mnohom prezradiť, ale rovnako ho môže aj sklamať.

Všetko je do času, Boh je však na veky. Ak idem za večnosťou, budem aj ja večný. Ak idem za slávou, mocou a bohatstvom, som hlúpy.

Je tu však jedna nádej, že Boh je spravodlivý sudca a vie teda, kto sa ako správal.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)