Matúš 5, 20−26

20Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

21Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. 22No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.

Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa.

23Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.

25Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia.

26Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.

Matúš 5, 20−26

Niekedy môže vzniknúť v našej duši spor. Čo je dôležitejšie? Vzdávať Bohu vďaky, alebo najprv vyriešiť vlastné zložité vzťahy s ľuďmi?

Boh nám vraví, že najprv musíme mať vysporiadané veci na Zemi, ak chceme ísť do neba. Vec je teda jasná. Vieme, ako sa máme správať.

A predsa je to niekedy pre nás také ťažké. Radšej pôjdeme do chrámu Boha prosiť na kolenách, ako by sme mali ísť za svojím blížnym a podať mu ruku.

Ako sa teda máme zachovať? Hádam stačí, ak sa na začiatku rozhodneme pomodliť. Požiadať Boha v modlitbách, aby nám dal silu. A aby nám ukázal cestu. A vzal nám náš kríž z pliec, lebo Boh to tak robí z lásky k nám.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)