Na Kalvárii

po polnoci v lese

šuchotali srnky

a živá voda

zurčala z pravdy

aby som o štyristo

kilometrov preliezol

v noci plot

sochy nad hrobmi

mi kývali vo svetle

hrobových sviec

pod nohy som si

nevidel a predsa som

našiel ten svet

schovaný v žule

odkiaľ na mňa mávali

detské dlane

a cítil som

že som vyslyšaný na

zavolanie na záchranu

ďalších dní v

ktorých pôjdeme

ruka v ruke so sľubom

pod krížom s Kristom

ktorý nás v bolesti

oslobodil

pred tým oltárom

kde sme si povedali

áno a lavičky stáli

pred tým istým starým

domom za ktorým sa

skrývala pivnica

ako svedok môjho

detského hrdinstva

a kopec dole od cintorína

už nebol taký strmý

ako som si ho pamätal

keď som brzdil v premávke

medzi autami rozbehnutý

kolenami a mama mi

potom z nich vyberala

kamienky


(zo zbierky Duši v pravej chvíli)