Marek 10, 13−16

13Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. 14Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

15Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 16Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

Marek 10, 13−16

Sme Božie deti. A ako deti sa často nesprávame. Nesprávame sa ako deti tam, kde by sme sa takto mali správať, ak to ešte dokážeme.

A každý človek by to mal dokázať, lebo dieťa je čisté. Byť rovnako čistý celý život je ťažká úloha. Mnohí sú aspoň úprimní, ale ani to nie je jednoduché. Byť úprimný k Bohu. Položiť si ruku na srdce a uznať svoje viny.

Vieme to? Nemáme pocit, že my sme výnimka? Každý sa porovnáva s inými. Hľadá tie správne miery, podľa ktorých sa má správne správať. Pritom mieru máme jasnú od Boha. Milovať. Všetkých a všetko.

Nepriateľov rovnako, ako priateľov a všetkých tak, ako seba samého.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)