Ján 11, 51−58

51Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, 52a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. 53A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.

55Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. 56Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“ 57Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

Ján 11, 51−58

Často blúdime životom, že nám nikto nerozumie a nemá nás nikto rád. Sme v podstate nešťastné bytosti. Žalujeme sa Bohu, prečo nám nedoprial viac šťastia. Viac radosti, ako doprial podľa nášho názoru iným.

To je však omyl. Šťastie nie je spojené s hmotným bohatstvom. Šťastie máme v srdci rovnako ako lásku. Lásku si takisto nemôžeme kúpiť podobne, ako si za peniaze nekúpime ani šťastie.

Boh nás všetkých miluje rovnako. Preto nám dal slobodnú vôľu, aby sme ho rovnako mohli milovať aj my. My to však nechápeme. Nechceme tomu uveriť, že je to pravda. Raz tej láske aj tak všetci uveríme.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)