Marek 9, 14−29
14Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.
16On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“ 17Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“
19On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ 20I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
21Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“
24A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ 25Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“
26Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ 27Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
28Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“
Marek 9, 14−29
Modlitba je najsilnejšia zbraň. Je to naše spojenie s Bohom. Stačí vytrvalo klopať na dvere. On nám ich otvorí. Oni sú totiž otvorené vždy. To len mi nechceme na ne klopať.
Mylne sa domnievame, že všetko dokážeme sami. Odmietame vidieť očami, že nás vedie Božia ruka. Odmietame počuť ušami, že sa nám Boh prihovára. Odmietame cítiť srdcom, že stojí pri nás.
Máme pocit, že sme sami o sebe dostatočne silní. Nik nie je taký silný ako Boh. Sme stvorení na jeho obraz, ale sme limitovaný hmotou.
Vlastným duchom môžeme chápať, kam vlastne ideme. Môžeme sa o to aspoň pokúsiť precítiť tú lásku, ktorá nás zrodila a ktorá nás životom vedie.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)