Ján 20, 19−23

19Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“

20Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

22Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Ján 20, 19−23

Duch a dych. Duch Svätý ako dych. Ako vietor. Dôkaz, že Boh je nemenný, ale stále dynamický. Pôsobí na nás Duchom Svätým. Vďaka nemu dostávame od Boha správy. Cítime, čo je správne.

Vo svete ťažko chápeme, čo je dobro. To dobro, ktoré nás stvorilo a ku ktorému životom ideme. Nechápeme ho. Chceli by sme sa ho dotknúť. Vidieť ho. Pocítiť ho môžeme v srdci.

Tam vieme, čo je správne a čo nie. V tomto našom orgáne chápeme Božiu lásku. Zachveje sa nám srdce. Pri pohľade na Krista. Na jeho muky. Pri pochopení, prečo za nás zomrel a čo to pre nás znamená.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)