Ján 21, 15−19

15Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ 16Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ 17Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“

Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! 18Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel.

Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ 19To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“

Ján 21, 15−19

Kto z nás má čo isté? Vieme, s kým sme na svete. Máme šťastie, ak vieme, kto je naša rodina. Kto nás miluje a kde máme útočište. A aj to je len dočasne.

Nič nie je na veky. Večná je len láska. Prvá láska, ktorá bola pri nás, bola láska Stvoriteľa. To on nás tak miloval, až nás vytvoril. On nás miluje a snaží sa pomôcť nám pri nástrahách hmoty.

Máme na svojej strane najsilnejšiu silu. Tou silou je Božia láska. Láska, ktorá sa prejavuje v troch osobách – Otcovskej lásky, Synovskej lásky a lásky Ducha Svätého.

Štvrtou láskou je Panna Mária ako Božia rodička a naša veľká orodovníčka v nebi, ku ktorej sa môžeme utiekať ako k vlastnej mame. Nemáme sa teda čoho na svete báť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)