Ján 17, 11b-19

11bSvätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. 12Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal.

Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú.

14Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

15Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. 16Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

17Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. 18Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta 19a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.

Ján 17, 11b-19

V bežnom živote je stále viac vidieť nenávisť k veriacim ako lásku. Veriaci sú často pre neveriacich tŕňom v očiach. Akousi výčitku. A veriaci sú povolaní Ježišom, aby hlásali na svete jeho posolstvo lásky.

Je to pre nás ťažké. Nevieme, ako sa správať v situáciách, kedy sa nám ľudia vysmievajú. Nechápu nás. A niekedy aj naši blízki. Tí, ktorých milujeme.

Myslia si, že sme naivní. Ale my musíme aj v takých chvíľach Boha milovať viac. To je naša skúška. Všetci sme skúšaní.

Každý z nás prejde životom ako skúškou. Akí sme silní. Ako dokážeme niesť svoj kríž. Pritom máme v nebi ochrancu.

Toho, ktorý za nás položil svoj život a trpel, aby sme mali život večný.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)