Vždy sa tešíš

pri vlastnom tvorení

upratuješ šiješ zariaďuješ

a každé dielo ťa napĺňa

radosťou

ako napĺňa aj silu

čo nás stvorila

a rovnako sa zo svojho

diela z nás teší

a opatruje

lebo ten čo sa obetoval

nebol muž a nebol žena

je otec ale rodič v troch

osobách a teší sa

že ho spoznávame aj

v maličkostiach

a tiež ťa mrzí

ak sa ti dielo kazí

a napriek snahám

si robí čo chce inak

a je ti to podobne ľúto

ale aj tak ho miluješ

lebo je tvojím výtvorom

a budeš ho chrániť

zo všetkých síl

pomáhať a strážiť

a ľúbiť až do zániku

preto si tu na jeho

obraz v nás kým

zaspávaš a potom

všetko odznova bez hraníc

strácania aj keď ráno

postriebrilo dych a

plechy rozvidneli

všetky nové túžby
 

(zo zbierky Duši v pravej chvíli)