Ján 16, 29−33

29Jeho učeníci povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. 30Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“

31Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? 32Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.

33Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“

Ján 16, 29−33

Vieme to, že život je ťarcha – ako hovoril apoštol Pavol. Je to kríž, ktorý nesieme. Ten kríž, ktorý za naše hriechy odniesol už Boh.

Môžeme svoje ťarchy zvaliť naňho. Je len na nás ako sa rozhodneme. Koľkí ľudia neustále súdia Boha rovnako ako kedysi farizeji.

Podobne ako oni hovoria, že ak nám On odpúšťa, potom môžeme hrešiť? Stačí nám požiadať o odpustenie? Každý môže požiadať o odpustenie, ale či to každý vie?

Rovnako je otázka, či tak stihne urobiť? My nedostávame odpustenie z našich skutkov.

To by bolo jednoduché. Dostávame ho z Božej milosti.

Veď za nás prišiel v tele človeka trpieť, keďže nás tak miloval, aby sme aj my mohli milovať Boha.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)