Premenil sa
vošiel do chleba a
nápoja a tak sa
na tisícročia rozdal
a stále sa dáva
s telom a krvou
a v nich žije
aby nás nasýtil
vlastnou obetou a
bolesťou aby nás viac
nič nebolelo a mohli sme
všetko dať na jeho rany
lebo je večná energia
ktorá nás stvorila a
chcela nám dať nádej
v našom klame života
a radosť ktorou nás tvorí
a kam ideme
každý každého sklame
x-krát on však nie
lebo sa vlní na entú
dokola láska zovrela
v nás aj po strate všetkých
dráh ktoré vidíme a
tie skutočné sú nad nami
dopijem vianočné pivo
a dám si tvoju výbornú
fazuľovú polievku
a kaprovi vravíš
že je to hotový človek
preto sme spojení
bolesťou premeneného
navždy
(zo zbierky Duši v pravej chvíli)
Súvisiace