Ján 16, 12−15

12Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.

13Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.

14On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.

15Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.

Ján 16, 12−15

Duch pravdy je duchom slobody, lebo bez slobody je človek zviazaný. Tak ako bez viery je opustený.

Sám sa podceňuje. Hovorí si, že je ničotný. Osamotený. A sám. A pritom je všetko inak.

Nikdy nie sme sami. Vždy sa máme o koho oprieť. Ide o to, či hľadáme toho, o ktorého sa chceme oprieť.

Či hľadáme to svetlo, ktoré nás povznáša k výšinám, alebo sme smutný aj tam, kde by sme nemuseli.

Život je neustále sa opakujúce koleso problémov. Nik nie je bez nich. Je chybné myslieť si, že iný sa má lepšie ako my.

Preto sa aj na iných pozerajme ako na seba. Oslobodí nás pravda a láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)