Na najväčší sviatok

nechali otvorený len

jeden útulok

v meste a všetci

pokrytci rovno z

kostola nosili jedlo

hoci ho bolo viac než

sa dalo skonzumovať

kým sa neskazí

inokedy na útulok kašlú

teraz zistili

že si potrebujú vyprať

svedomia

smeješ sa že si

stále slúžkou odkedy

ty vieš sa začalo naše

koleso

a v čase odchodu sa

musia všetci zmieriť

lebo už nič iné nebude

a pred dverami útulku

túžobne očakávajú

smetiarov lebo hnijúce

jedlo na počesť zhnitých

svedomí otravuje už tak

otrasný puch tulákov

tiež sa túlame životom
 

(zo zbierky Duši v pravej chvíli)