Ján 13, 16−20

16Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.

18Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: »Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.«

19Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som. 20Veru, veru, hovorím vám: »Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.«“

Ján 13, 16−20

Ježiš nám svojou smrťou odpustil. Chcel, aby sme mali večný život. Preto pre nás, za naše hriechy zomrel.

Zmŕtvychvstaním smrť premohol, aby sme mali večný život. Dal nám teda všetko, čo mohol. Táto jeho obeta a tento dar je aj pre nás príkladom. Aj my máme odpustiť. Aj my sa máme darovať. Iným.

Slúžiť druhým. Pomôcť im. Byť im oporou. Ukázať im, akým spôsobom majú žiť. A slová sú len slovami, kým príklad priťahuje najviac.

Nás priťahuje Ježišov príklad. Byť dobrým a milovať aj nepriateľov. Možno by sme mali povedať, že najmä nepriateľov, lebo to je najťažšie. Človek to nedokáže, len ak má milosť od Boha a ten mu dá na to silu.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)