Ján 3, 16−21

16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

18Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

20Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Ján 3, 16−21

V jednoduchosti je v slovách evanjelia pravda o každom človeku po všetky dni sveta. Kto verí vo svetlo, nebojí sa tmy. Môže vo svetle vyznať svoj život. Kto uveril Ježišovi, nebojí sa tohto vyznania. ň

Zároveň je krásne počuť, že Boh neprišiel človeka súdiť. On mu prišiel ponúknuť pomocnú ruku. Prišiel zomrieť za všetky naše hriechy, aby sme my mohli žiť a boli nám naše hriechy odpustené. A aby sme sa viac pre naše slabosti netrápili.

Jeho milosť je ako oceán – nezmerateľná. Musíme však o túto milosť požiadať. Tu máme slobodnú vôľu. Či si vyberieme svetlo a pravdu, alebo tmu našich vlastných hriechov.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)