Ján 20, 19−31
19Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
21A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
24Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
26O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ 27Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
28Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
30Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Ján 20, 19−31
Dôležitá je neviera pre vieru, aby sme ju mali a sa ňou dokázali posilniť. A nás neveriaci napravili na pravú cestu, aby sme vedeli, že takto žiť nechceme. Preto aj neveriaci Tomáš neveril. Keby mu Boh dal tú milosť, že by veril, aj keď nevidel, nemohli by sa z jeho príbehu posilňovať celé tisícročia generácie kresťanov.
Preto je neviera Tomáša požehnaná. Viac potom jeho viera. Ako uveril neveriaci Tomáš, tak sme aj my uverili, hoci sme nevideli. Lebo základ je Ježišove pokorenie smrti. On nám ukázal, že smrť neexistuje, že je to prechod do nového života. Do života večného, ktorý nás čaká po živote na Zemi.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)