Ján 10, 31−42

31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ 33Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“

34Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« 35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! -, 36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!

37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“

39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. 40Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ 42A mnohí tam uverili v neho.

Ján 10, 31−42

Veľakrát nás môže slovo oklamať. Nechápeme správne jeho význam. Nerozumieme, čo ten, ktorý slovo vypustil z úst, v skutočnosti myslel. Naša myseľ je ako poblúdená. Stáva sa to v každých časoch.

Ježiš nám necháva odkaz vlastným životom, aby sme v takom prípade súdili činy. Podľa činov danej osoby zistíme, o akú dušu ide. Či je to človek dobrý, alebo bytosť, ktorá podlieha zlým vplyvom a koná v pomýlení.

Koľkým sa už stalo, že mysleli dobre a nakoniec to všetko zle vypálilo. Ľudia majú problém s komunikáciou. Ako vidíme, ľudia mali tento problém oddávna. Nerozumeli si a nerozumejú si, aj keď hovoria tým istým jazykom a sú vychovaní v tej istej kultúre.

Často si nerozumejú, aj keď žijú v tej istej rodine. Najviac všetkému rozumie a všetko odpustí láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)