Ján 11, 3−7. 17. 20−27. 33b−45
3Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ 4Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.
7Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ 17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
23Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 25Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
27Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ 33b zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35A Ježiš zaslzil. 36Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
37No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ 38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
40Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41Odvalili teda kameň, Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ 45Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Ján 11, 3−7. 17. 20−27. 33b−45
Boh sa chveje od dojatia, keď vidí, že chápeme, prečo sme na svete a prijímame jeho lásku. Rovnako sa chveje, keď o ňom pochybujeme a odmietame. Boh je láska. A láska cíti dobré a zlé. Prežíva to, chveje sa práve preto, lebo miluje.
Ježiš vzkriesil Lazára. Ukázal na Zemi v tele človeka, že kto verí v Boha, ten bude žiť večne. Lazár neskôr zomrel druhýkrát. Vstal z mŕtvych prvýkrát preto, lebo mu to dovolil Boh, aby ľudia pochopili zmysel smrti, že naša smrť je prechod do života.
A večný život sa nedá porovnať so životom na Zemi, v ktorom nás trápi ľudská zloba a trápia rany osudu. Tu nič nie je stále a všetko sa časom mení. Čas nám berie našich blízkych. Čas mení naše telá. Časom sa naše zdravie stáva iným rovnako, ako naše schopnosti. Zostane nám nakoniec len to, čo Marte – naša láska.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)