Ján 4, 43−54
43O dva dni odišiel stade do Galiley. 44Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. 45Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
46Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. 47Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral.
48Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ 49Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ 50Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“
On uveril Ježišovmu slovu a šiel. 51Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. 52Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“
53Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom. 54Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
Ján 4, 43−54
Aj my potrebujeme zázraky. A aj my ich zažívame. Nie vždy si ich však uvedomujeme. Zázrakom je, že môžeme ráno otvoriť oči. Koľko ľudí práve dnes už svoje oči neotvorilo? Život je rozmanitý a také sú aj jeho prejavy.
Nájdeme ho všade, ale u každého sa opakujú rovnaké potreby. Každý z nás potrebuje spať, jesť, oddychovať, či pracovať, mať pokoj v duši, aby mohol milovať. Boh nás učí milovať každého v akejkoľvek situácii. Nielen tých, čo milujú nás, ale aj tých, ktorí nám ubližujú.
Pozná nás. Vie, že bez zázrakov sme vlažní. Nemáme mnohokrát sily ho hľadať. Potrebujeme prežiť vzrušenie. Pocítiť prílev energie, aby sme sa prebrali z letargie. Potrebujeme zázrak, hoci ho koľkokrát prežívame a ani o tom nevieme.
Ten zázrak života nám zovšednel. Potom príde čas trápenia a vtedy si uvedomíme, čo sme mali, hoci sme si mysleli, že nič zvláštne neprežívame. Žime preto v každú chvíľu ako poslednýkrát. Preciťujme to vzrušenie z poznania, že celý život, všetko, čo nám osud prináša, je zázrak.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)