Ján 9, 1. 6-9. 13-17. 34-18

1Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 6Ked to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 7a povedal mu: „Chod, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.

8Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ 13Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom.

14Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. 15Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“

16Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. 17Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“

18Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. 19Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“

20Rodicia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. 21Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“

22Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byt vylúčený zo synagógy. 23Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“

24Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ 25On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ 26Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ 27Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“

28Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ 30Ten človek im odpovedal: „Práve to je cudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči.

31Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. 32Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ 34Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

Ján 9, 1. 6-9. 13-17. 34-18

Je to tak. Ak nie sme od Boha, nedokážeme konať zázraky. Nerobíme ich totiž my, ale Boh cez nás. Žiaden človek sám od seba nedokáže robiť zázraky. Ak ideme do dôsledkov, musíme si povedať, čo sú to zázraky?

Zázrak môže byť aj to, ak sa zlý človek začne správať pekne. Urobí dobrý skutok. Zázrak je aj to, ak večer nemáme na chlieb a ráno nám zazvoní poštár, že nám prišli peniaze. Prípadne nám príde správa, že nás vzali do práce.

Zázrakov je veľmi veľké množstvo. Od tých skutočných, ktoré veda nevie vysvetliť, až po tie niekedy bežné, ale v danom momente pre nás nepredstaviteľné a fantastické. A za všetkými je Boh. Za všetky mu môžeme ďakovať, že nás tak miluje.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)