Lukáš 11, 14−23

14Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; 15no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“

16Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 17Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. 18Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov.

19No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

21Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. 23Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.

Lukáš 11, 14−23

Často sa stáva, že dobrého človeka obvinia ako zločinca. A nemusí ísť o trestný čin. Jednoducho ho ohovoria. Zlí ľudia nechápu, že niekto môže byť dobrí. Súdia druhých podľa seba. Teda ak ja by som to nedokázal, ako môže niečo také dokázať niekto iný?

A tak sa ľudia porovnávajú a ubližujú si. Dobrí ľudia neubližujú. Trpia. Zostanú tichými. A vtedy zlí pocítia v sebe nutkavú potrebu dobrých ešte viac ubiť. Ešte viac ich umlčať. Nepotrebujú medzi sebou iných ľudí.

Ak sú všetci zlí, na čo sú nám dobrí? Jasné, že priamo v takýchto kategóriách dobro a zlo neuvažujú. Nechcú si pripustiť, že sú zlí. Ak si zlý človek uzná, že je zlým, je na najlepšej ceste sa zlepšiť. Ak si zlý uzná, že je zlým, nie je takým zlým, ako by si niekto myslel.

Dobrý človek neurobí zle. To len zlí ľudia skutky dobrého vydávajú za zlé. To je jasné. Lenže vidieť z nadhľadu danú situáciu je niekedy zložité. Veď sa hovorí, že kto koná, je bez svedomia a že svedomie má ten, kto pozoruje.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)