Matúš 18, 21−35
21Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ 22Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. 23Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.
24Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.«
27A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!«
29Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« 30On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
32A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« 34A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Matúš 18, 21-35
Vieme prijímať milosť, keď ju dostávame od iného. Ide však o to, aby sme boli tiež schopní dávať podobnú milosť tým, ktorí nám ubližujú. Koľko je takých príkladov.
Chlapec opustí dievča a iné dievča opustí chlapca. To sú momenty, kedy chlapec vidí, že poškodil dievča, s ktorým sa kamarátil predtým. A teraz bol sám opustený iným dievčaťom.
Negatívnych príkladov máme dosť. Ide o to, aby sme dokázali šíriť aj tie pozitívne. A to svojim príkladom. Ak sme my dostali, nech dostane aj ten, čo nás prosí o pomoc.
Možno je to v niečom inom, ale v každom prípade ide o to, ukázať našu milosť blížnym. Musíme ju vedieť aj prijať od iného. Do srdca. Pochopiť, čo je to za dar. Potom sa naučíme rozdávať ho ďalej.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)