Matúš 16, 13-19

13Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ 14Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“

15„A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. 16Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ 17Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.

18A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Matúš 16, 13-19

Máločo vydrží dlhšie obdobie. Ak sa pozrieme na dejiny, tisíc rokov nemusí byť veľa. Pre človeka je dôležitý čas jeho života. A počas tohto časového úseku potrebuje, aby bolo všetko v poriadku.

Ako to má byť v poriadku, nám hovoria slová o kľúčoch, ktoré dal kňazom. V súlade s Božím plánom je, ak sa môžeme zbaviť hriechov. Ak môžeme prijímať sviatosti. To stačí. Pre niekoho vec jednoduchá, pre iného až príliš zložitá.

Vzťahy s ľuďmi je najdôležitejšia úloha nášho života. To neznamená, že vzťahmi by sme mali merať hodnotu iných. Súdiť nám neprináleží. O skutočnej hodnote vie len Boh, ktorý vidí do srdca ľudí.

Vie teda, ako svoje činy hodnotia samotní ľudia. Čo robia skutočne nezištne a čo robia v skutočnosti pre vlastný prospech. A to je pre nás najdôležitejší vzťah – náš vzťah s Bohom.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)