Matúš 20, 17−28
17Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: 18„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť 19a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
20Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. 21On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
22Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ 23On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ 24Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.
25Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. 26Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. 27A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. 28Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“
Matúš 20, 17−28
Vieme aj my sami, čo žiadame v modlitbách? Za čo sa vlastne modlíme? Chápeme vlastné žiadosti? Niekedy áno. Ak ide o jednoznačné veci. Ak chceme zdravie pre seba, či pre blízkeho milovaného človeka.
S inými prosbami je to už horšie. Boli učeníci a chceli byť vedľa kráľa. Túžili s ním vládnuť. Pritom neprišiel kraľovať podľa ľudských pravidiel – silou a peniazmi. Prišiel vládnuť najťažším prostriedkom – láskou.
Preto ho mnohí dodnes odmietajú. Ľudia nechápu svojich blížnych, ktorí ich milujú aj s ich slabosťami. Z jednoduchého dôvodu – lebo oni sami by takto milovať nevedeli. Preto nechápu iných. Ako potom majú pochopiť Božiu lásku? Veď nechápu často svojich najbližších, ktorých vidia každý deň, vyrástli s nimi, žijú a bývajú spolu.
Ak však milujú, môžu pochopiť v tejto láske aj Boha. Majú najlepšiu šancu. Každý ju má. Každý niekoho miluje. A tak ako prejavuje on lásku k druhej osobe, tak a ešte viac ho miluje Boh. A to je krásna skutočnosť.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)