Marek 5, 1−20
1Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. 3Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. 4Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. 5A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
6Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu 7a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ 8Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“ 9A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“
10A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. 11Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. 12Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ 13On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.
14Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. 15Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza.
16Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. 17A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním.
19On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ 20On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Marek 5, 1−20
Koľko podobných ľudí poznáme vo svojom okolí? Takých, s ktorými sa nedá vyjsť? A nie sme sami takí pre niekoho iného? Neubližujeme niekomu zámerne? Nerobíme mu napriek? Nehneváme sa s ním? Nekritizujeme? Neohovárame?
To sú všetko miernejšie formy. Ale sú oveľa horšie prípady. Koľko je takých, ktorí sa nevedia zbaviť svojich zlozvykov. Drog, vďaka ktorým hľadajú úniky z tohto sveta. Krátkodobé. Chcú zložiť svoj kríž a myslia si, že alkohol či iná droga im v tom pomôže.
Ak si zložia za života kríž, naložia ho iným. Často nevinným. Koľko otcov týra rodinu nemiernym pitím? Koľko detí musí znášať príkoria? A žien? Niekedy pijú aj tie. To je úplná katastrofa. Ľudské peklo. Ako si v takých chvíľach pomôcť?
Je možné hľadať toho, ktorý nie jedného zlého ducha skrotil, ale celý pluk vďaka svojmu slovu. Nebojme sa ho. Hľadajme ho. Priamo sa ponúka, aby sme tak urobili.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)