Marek 3, 31−35

31Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“

33On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. 35Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“

Marek 3, 31−35

Je to úžasné, že môžeme byť rodina a príbuzní priamo so Stvoriteľom. Stačí, ak plníme jeho vôľu. Koľko je takých, ktorí sú bez mamy. Možno nikdy ju nepoznali. Nevedia, aká je to slasť, ak vás mama pohladí.

Prípadne už na to zabudli. Ich mama zomrela dávno a spomienky vybledli. Mať dobrú mamu je dar. Neznamená to, že ten, kto ju nikdy nemal, nemôže cítiť to isté ako iný, ktorý si mamu užíval dlhé roky.

Mama je tiež len človek. Teda tvor, ktorý sa trápi starosťami sveta. Nemusí preto vždy zvládnuť v každej chvíli byť tou rozprávkovou dobrou mamičkou. Preto sú vzácnejšie tie chvíle, kedy sa jej to podarilo. P

ritom sú aj také ľudské bytosti, ktorým sa to darí viac – menej neustále. A nemusia byť ani mamami. Jednoducho majú lásku v srdci. A kto ju cíti k Bohu, s ktorým sa tak stáva príbuzným, ten ju cíti aj k iným bytostiam.

Z týchto slov však máme istotu, že sme v priamom príbuzenskom pomere a našimi srdcami preteká rovnaká láska, akú k nám cíti Stvoriteľ. Veď sme stvorení na jeho obraz.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)