Marek 3, 22-30

22Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“. 23On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách:

„Ako môže satan vyháňať satana? 24Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec.

27Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. 28Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 29Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“

30Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“

Marek 3, 22-30

Byť vnútorne rozdelený nie je pekná predstava. Fakt, že to v nás niekto iný zviazal dobro, je oslobodzujúca. Teda sme to boli, aj neboli my. Boli sme na to navedení, ale môžeme sa proti tomu brániť.

Nie sme zlí samí od seba. Je na nás, aby sme si ujasnili hodnoty a prišli na to, čo je zlé. Často nám to niekto povie. Trebárs fajčiť je zlé. Piť alkohol je zlé. Lenže my sme mohli poznať ľudí, ktorí fajčili a pili, pritom boli dobrými ľuďmi.

Nechápeme hodnoty. Nejde o to, či pitie alkoholu alebo fajčenie bolo zlé vo všeobecnosti. Ide o to, ako pôsobí na nás? Existujú dobrí ľudia, ktorým alkohol, či nikotín nemení ich správanie. Požívajú tieto spoločnosťou tolerované drogy ako súčasť života. Nevnímajú žiadne negatívne dopady na ich vzťah k svetu a k spoločnosti.

Nemusíme ani hovoriť o cigaretách, či o alkohole. Niekoho môže negatívne ovládať čokoláda. Iného pitie kávy. Prípadne je posadnutý zberateľskou či inou vášňou. Sme zmietaní v čase rôznymi pocitmi. O rozličných aj protichodných veciach si myslíme, že nám pomôžu. Pritom môžeme byť len vnútorne rozdelení. Zajatí do falošných predstáv, ktoré nám boli vnuknuté a my sme im uverili.

Tieto okovy, ktorými sme zviazaní, však dokážeme roztrhnúť. Nemusí sa to podariť naraz. Nemusí to prísť náhle. Aj kvapka ak vytrvalo kvapká, vyhĺbi do tvrdého kameňa jamku. A tak aj my môžeme začať bojovať s tým, čo nás zväzuje, postupne. V prvom rade musíme prísť na to, čo to je? Kde sú naše limity, ktoré nás obmedzujú a ktoré nám vládnu.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)