Lukáš 10, 1−9
1Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.
2A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 3Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!« 6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. 7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu!
8A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, 9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.«
Lukáš 10, 1−9
Žatva je čoraz väčšia. Neustále pribúda ľudí na celom svete. A všetci chcú byť spasení. Každý chce pre seba to najlepšie. A to najlepšie je kráľovstvo, do ktorého životom ideme.
Nie každý však máme rovnako otvorené oči. Teda ak my máme oči otvorené, tak sme to my, ktorí sme boli poslaní otvárať ich iným. To je jasné. Niekedy je to jednoduché. Stačí len vedieť, že sme poslaní. Teda to, že sme to my. A tie správne slová nám vyjdú z úst v pravý čas.
A to aj v situáciách, keď sa nám vidí, že nehovoríme správne. A chceli sme povedať niečo iné. Naše zanietenie však niekedy urobí viac práce. Teda povie za nás viac ako slová. Niekedy sú slová nedostatočné na vyjadrenie toho, čo cítime.
Vtedy nemusíme byť smutní. Skúsili sme, chceli sme a najmä urobili sme. Podľa vlastných najlepších síl. Možno si poviete, že sme mohli viac. Raz sa rozprávali dvaja priatelia o modlitbe. Jeden hovoril, že sa snaží modliť stále.
Druhý mu oponoval, že ak sa modlí stále, nie vždy je jeho modlitba úprimná. Môže byť prerušovaná, neúplná, ba aj plytká. Priateľ mu odpovedal: vždy je lepšia ako žiadna.
Takto sme poslaní aj my do situácii, v ktorých sme síce nevystúpili tak, ako sme si predstavovali. Nepovedali sme to, čo sme od seba očakávali. Vždy to bolo lepšie, ako keby sme tam vôbec neboli.
Môžeme prosiť Pána žatvy, aby nám pomohol. A aby sme boli neustále lepší počas tejto žatvy, ktorá nás sprevádza celý život.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)