Lukáš 2, 22−24

22Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23ako je napísané v Pánovom zákone:

„Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,„ 24a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

Lukáš 2, 22−24

Všetci sme predstavení Pánovi. Každého z nás pozná. Na inom mieste v evanjeliu hovorí, že má spočítaný každý vlas na našej hlave. A bez jeho vôle ani vrabec zo stromu nespadne. Teda On nás pozná veľmi dôverne.

V takej situácii by sme aj my mali chcieť poznať toho, ktorý nám dal život. Ak sa nad tým zamyslíme, ľahko pochopíme, že je to naša povinnosť. Tak On pozná aj náš posledný vlas na hlave a my nie sme schopní sa s ním denne ani raz pozhovárať?

Každý vie, že tento rozhovor je možný v modlitbe. Aspoň raz za deň zopnúť dlane. Aspoň raz hoci aj v duchu. Rozhovor s Bohom sa tak stáva dvojsmerným. On k nám hovorí vo všetkom, čo stretneme. V každom, ktorý sa nám prihovorí. Vo všetkom, čo sa nám prihodí.

Niekedy je to pre nás dobré, inokedy nie. Ale bez jeho vôle sa nám ani vlas na hlave neskriví. Preto rozhovor s Bohom, naša vďaka už len za to, že žijeme, je v každej chvíli nielen logická, ale aj potrebná.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)