Ján 1, 1−18

1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. 4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

6Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. 7Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. 8On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. 9Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.

10Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. 11Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. 12Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, 13čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. 14A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.

A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. 15Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ 16Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.

17Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Ján 1, 1−18

Nastal čas, kedy môžeme za všetko, čo sme za rok prežili, poďakovať. Čas, kedy si povieme, tento rok bol pre nás taký, alebo onaký, ale zvládli sme ho. Je za nami. Ďakujeme ti za ochranu, Bože.

Zároveň nezabúdame na to, aký rok nás čaká. Preto znova Boha prosíme. Nehanbíme sa prosiť. On je rád, ak prosíme. Vie, že takto naňho nezabúdame. A on nám dáva z milosti, nie za naše zásluhy.

Dáva nám z milosti, lebo nás miluje. Všetkých bez rozdielu. Rozdiely robíme len my, ľudia. My radi vidíme rozdiely v rôznych oblastiach, len na jednu zabúdame. Najväčšie rozdiely medzi ľuďmi sú v tom, kto z ľudí ako miluje.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)