Lukáš 1, 26−38

26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. 28Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“

29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

34Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ 35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

Lukáš 1, 26−38

Tajomstvo narodenia Božieho syna v tele človeka je ukryté vo viere. Nič nás tak neoslobodí a neposilní na duchu a na tele, ako viera. Nič nám tak neprospeje v živote, ako práve viera.

Mať silnú vieru je dar. Kto tento dar nemá, mal by sa snažiť si ho vypestovať. Málokedy má človek niečo zadarmo. Veriť sa naučiť nedá. Existujú však cesty, ktoré nás k viere privádzajú.

A tieto cesty by sme mali poznať. Obnovovať ich. Spevňovať a starať sa o ne, aby sa naša viera nestratila, aj keby sa prihnali udalosti, ktoré by zatriasli celým svetom. Svet je nič v porovnaní s nebom.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)