Matúš 11, 11−15

11Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.

12Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. 13Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. 14A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť. 15Kto má uši, nech počúva!

Matúš 11, 11−15

Môže byť človek nasiaknutý láskou tak, aby ju rozdával aj tomu, čo si ju nezaslúži? Kto si ju zaslúži a kto nie? Len dobrí ľudia si zaslúžia lásku?

Ako sa zo zlých ľudí stávajú dobrí? Ešte väčšia otázka pre nás je, kto sú dobrí a kto zlí? Kto to určuje? Podľa akých kritérií? Každému sa určite v živote pritrafí, že niekoho prirýchlo odsúdil. A nakoniec zistí, že sa mýlil.

Ľudia v súdoch nebývajú spravodliví. Nejde o súdy pred skutočnou inštanciou. Ide o súdy, ktoré si nosíme sami so sebou. To v nás je celá súdna budova a potom sa nám s ňou ťažko žije.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)