Matúš 9,35 − 10, 1. 5a. 6−8

35A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. 36Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.

37Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ 1Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

5aTýchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „6Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! 7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.

Matúš 9,35 − 10, 1. 5a. 6−8

Niekedy sme horší obchodníci, ako tí obchodníci, ktorí nás v živote najťažšie okradli. Sme vtedy takí, ak nechceme rozdávať zadarmo našu lásku. Ak za našu lásku očakávame rovnakú odmenu.

Vtedy sa podobáme na peňazomencov z chrámu. Chceli by sme vymeniť nejakú našu vlastnú hodnotu a v skutočnosti potom ani nevieme, čo očakávame. Vidí sa nám, že nech dostaneme späť čokoľvek, všetko je málo.

Takí sme slabí obchodníci. Ak to nie je za hmotné statky, tak skutočnú hodnotu vidíme ťažko. Nechápeme akú cenu má úsmev, pohľad očí, prikývnutie, súhlas, pohladenie, či len mlčanie.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)