Matúš 8, 5−11

5Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: 6„Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ 7On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

8Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. 9Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov.

Ak daktorému poviem: »Choď!« – ide; inému: »Poď sem!« – tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« – on to urobí.“ 10Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:

„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. 11Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.

Matúš 8, 5−11

Každý z nás môže mať pevnú vieru. Môže sa svojim životom presvedčiť, že je to pre jeho život prospešné. Človek, ktorý má slabú vieru, alebo úplne zakrpatenú a nevie o nej, iba trpí.

Nie sme však na svete len preto, aby sme trpeli. Aj keď život neustále prináša so sebou utrpenie. Sme tu aj preto, aby sme milovali, aby sme svojou láskou dokázali uzdravovať svet a zlepšovať ho.

Na to sme tu, aby z nášho života bol osoh. A aby sa láska na zemi neumenšovala, ale zväčšovala. Nie je veľa oblastí, v ktorých by človek skutočne zmenil človeka. Jedna je však istá, je to láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)